Je rozdiel medzi nacionalizmom a patriotizmom. Patrioti sme my všetci ktorí chceme aby to v našej krajine fungovalo - napr. čisté ulice, kvalitné zdravotníctvo, školstvo, sloboda slova, vláda zákona. Preto nepovažujem Rusov za patriotov. Sú úplní somraci ani nie materiálne ale duševne.

Vacsina aj materialne ;)

Lucy, na čisté ulice,kvalitné zdravotníctvo, školstvo,... nepotrebuješ "našu" krajinu. Patriotizmus je akási láska ku konkrétnej krajine, uprednostňovanie a následne potom aj na delenie na "my" a "oni", oddelenie sa od druhých ľudí na základe geografickej príslušnosti.

Nie, Perez, pre mňa znamená patriotizmus presne toto. Skutočný patriot/vlastenec sa nebucha do hrude ako "národniar"/hejslovak. Skutočný vlastenec nikoho neuprednostnuje pred nikým. Skutočný vlastenec chce sa by sa v jeho krajine všetci mali dobre. Nacionalizmus nie je vlastenectvo ale parazitovanie na zakomplexovanosti a xenofobii pre osobný prospech. Preto každá strana ktorá sa označí za "národnú" je len biznis tých ktorí v nej sú. Kysucká Anča, Jano Slota, Andrej Danko... čo oni spravili aby tu bolo dobré. Nič. Dobre je im. Pronarodnym motoliciam.

vojny vznikajú kvôli zdrojom a moci, nacionalizmus to len ospravedlňuje.

Patriotizmus je považované za zdravu hrdost a lásku k miestu, kde sa človek narodil a žije, kde má rodinu. Dôvody patriotizmu môžu byť rôzne. Druhá strana mince je nacionalizmus, kde hrdost na vlast prechadza do pocitu nadradenosti a výnimočnosti voči ostatným narodom.

Nechapem ako moze byt niekto hrdy na nieco o co sa sam osobne nepricinil...

Ako vieš, že sa nepricinil?

Lucy, v podstate si rozumieme.
Ale i tak naco je dobry patriotizmus ako laska k vlasti. Ak mas o kilometer od seba uz inu vlast, tak uz k nej lasku nemas, lebo je za hranicou? Ked uz hrdost a laska, tak radsej na celu zem. Ak v inej krajine dokazali vybudovat kvalitnejsie zdravotnictvo, skolstvo, staraju sa o prostredie, a v tvojej krajine to nedokazali, tak budes zavidiet alebo vyplakuvat, ak nemas realny dosah na zlepsenie situacie? Preco radsej nebyt hrdy na ludi z ineho naroda, ak su v niecom dobri? A nielen hrdy, ale sa od nich priucit, pripadne poziadat o pomoc.. Celosvetovy patriotizmus by bol ok. Ono totiz robit rozdiely a hranice je take trochu ošemetné.
Ak si hrdy patriot Slovak.. si hrdy na zem ohranicenu statnou hranicou. A rovnako si hrdy na Bratislavu ako na Rimavsku Sobotu? Co ak by sa napr. Komarno chcelo oddelit a byt hrde iba na seba lebo nesuhlasi s tym ako sa zije vo zvysku Slovenska? Ak sa Ukrajine odtrhnu uzemia a pripoja k inemu statu a tekreticky si Ukrajina uchmatne iny kus Ruska, na ktore uzemie ma byt ukrajinec hrdym patriotom? Na nieco co im je pridelene teraz alebo co bolo pred 15 rokmi? A co to, co im patrilo pred 700 rokmi? Patriotom ktoreho statneho usporiadania sa mam rozhodnut byt, ak by sa za moj zivot udialo x roznych zmien, aj v uzemnej celistvosti?

Každá krajina musí mať nejaku zjednocujucu ideu, ktorá jej obyvateľov motivuje zostať v štáte a snažiť sa o jeho vylepšenie. A nie utekať hneď do inam. Hrdost na celu zem je pekná myslienka, ale k tomu príde jedine ak nas napadnú mimozemšťania a my sa zjednotime. Vzhľadom na rôznorodosť zriadení jednotlivých štátov by aktuálne bol problém byť hrdý na celu zem. Bol by si hrdý na zem, kde je taka KĽDR, Irán...?

Ludia sa budu rozdelovat vzdy. V zahranici sme vsetci slovaci na slovensku sme zapad-vychod, v dedine horny koniec-dolny koniec a susedia si robia navzajom naschvaly.

AP.. a preco nie "zjednocujuca idea" platna pre celu zem? "Utekat niekam inam" je sloboda volby, ale vyraznejsia je prave ak mas urcene hranice. Bez nich neutecies :)
KLDR, Iran.. idea nezarucuje ze ju bude uplatnovat kazdy rovnako.

A to by bola aká ta zjednocujuca idea pre celu zem?

To iste,co pises ty. Snazit sa o vylepsenie. Vytvarar bezoecne prostredi s vhodnymi podmienkami na naplnanie ludskych potrieb, sebarealizaciu s respektom k druhym,ich rozdielnostiam a so spolupatricnostou, sjymdi vzajomnym pomahanim si, aby sa ludska spolocnost mohla prosperovat

*sjymdi = akýmsi
sorry za vela preklepov,neviem si zvyknut na klavesnicu

Čiže liberalnu demokraciu. Co je síce pekná myslienka, ale nemyslím, že diktátori po svete s tebou nebudú súhlasiť.

Sakra už mi ten mobil lezie na nervy. Malo to byt: nemyslím, že diktátori po svete s tebou budú súhlasiť.

ap "Každá krajina musí mať nejaku zjednocujucu ideu..." kokotiny, rusi maju zjednocujucu ideu a čo z toho? naopak, nepáči sa mi v tejto krajine, idem inde. štáty majú súťažiť spokojnosťou občanov a nie vymyslenými ideálmi.

Tak ono tieto dve veci v demokratických krajinách zvyknú byť prepojené. Prečo myslíš, že Amíci majú všetky tie pre nás až sentimentálne chobotiny ako vlajku a prísahu? Lebo vytvárajú taviaci kotol, v ktorom musia zjednotiť rôznorodých ľudí s odlišným pôvodom. Myšlienka súťaženia spokojnosťou občanov je trochu diskutabilná, pretože sa akosi všetci ľudia nemôžu odsťahovať tam, kde budú spokojní. Nehovoriac o tom, že ak nemáš zjednocujúcu myšlienku, štát neudržíš, ani keď budú občania spokojní. Pretože pri útoku zvonku spokojní občania nebudú ochotní brániť štát a proste odídu inam, kde budú spokojní. A ak bude napadnutý ich nový štát, odídu aj z neho. Až nakoniec nebude kam ísť.

AP to je sice pekne že vlajka spaja ludi ale to robil aj hakovy križ a presne preto sa tomu treba vyhybať. ja to vidím tak, že chcem žiť tam kde je dobre a nie kde je nejaka pojebana ideologia. podla mna v slobodnej spoločnosti ked napr. žijem na hraniciach s polskom na slovensku, tak kedy si ako komunita, dajme tomu okres odsuhlasime, že v polsku je lepšie, tak nech polsko posunie hranice do našho okresu, nech si to urobia kludne aj madari a ostatni. slovensko ma fungovať tak, aby odtial ludia nechceli odist.

To bol len najvýraznejší príklad, je tam toho viac. A ako hovorím, je to prepojené s dobrým fungovaním a spokojnosťou občanov.
Takže ak obyvatelia Krymu odsúhlasili, že chcú k Rusku, tak s tým treba súhlasiť? S týmto prístupom vlastne všetci Ukrajinci po roku 2022 mali prísť k nám, Poliakom, Maďarom atď. a nebrániť krajinu. A až by Rusi napadli nás, mali by zase odísť ďalej, a my s nimi. Až by sme sa dostali postupne do bodu, kde by už nebolo kam ísť. A to isté mali urobiť všetci počas 2. svetovej,nie? Veď stačilo odísť inam.
Apropó, ak si váš okres rozhodne tesnou väčšinou, povedzme 51 % oprávnených voličov, o pripojení k Poľsku, čo s tou menšinou, ktorá by hlasovala proti a teda nesúhlasila?
Ako prepáč, ale už tak je tu s hranicami pekný bordel, toto by bol totálny chaos.
Navyše, väčšina ľudí, ktorá sa sťahuje za lepším, si väčšinou to lepšie neváži, pretože sa o to lepšie nezaslúžila. Máš to podobné ako so slobodou.

Ja si myslim, ze AP spaja dokopy dve veci, ale ony spojene nie su.
1) ist niekam za lepsim. 2) utekat pre vojnou

To nie su rovnake veci ani nie su prepojene.. Ak zijes na mieste,kde si spokojny, spolocnost funguje,dobre podmienky pre rozvoj, hodnotny zivot, tak prvou reakciu na ohrozenie nie je utek,ale obrana. Zvlast ak hovorime naozaj o prosperujucej a kooperujucej spolocnosti. Je tam vnutorne zjednotenie sa v prevencii, ochrane, aj vzajomnej pomoci v pripade ohrozenia.. Iste, ze moze nastat extremnejsia situacia, ze ohrozenie je neumerne vacsie a silnejsie a casom sa ukaze, ze uz ide o holy zivot. Vtedy je utek prirodzenou reakciou. Inak to ale vacsinou funguje tak,ze tam,kde je lepsie, je aj bezpecnejsie, lepsie pripraveny system obrany a aj silnejsia motivacia chranit si to.

ap ja hovorim o mierovych časoch, o blahobyte, nie o uteku pred zabitím. v konečnom dôsledku by žiadne hranice netrebalo.

Vlado, aj pri úteku pred zabitím záleží, či utečú všetci inam, alebo či sa tí bojaschopní niekde zastavia, zorganizujú a postavia sa na odpor. A navyše si mi neodpovedal, či keď väčšina v okrese rozhodne o pripojení k Poľsku, čo s tou menšinou, ktorá nesúhlasila?
Inak zjednocujúca myšlienka nemusí byť nutne negatívna, aj keď samozrejme aj taká sa našla. Vlajka v USA bol len príklad, opačný príklad je hákový kríž. Ale to že existujú totalitné ideológie ako nacizmus a komunizmus neznamená, že každá ideológia je zlá. Každý súbor myšlienok, každá politická doktrína slúžiaca ako základ pre zdôvodnenie program politického konania, aj demokratického, je ideológia. Je to neutrálny pojem, aj keď u nás má negatívny nádych.

Perez, nie sú to rovnaké veci, ale prepojené podľa mňa sú a do istej miery to uznávaš aj ty, keď hovoríš, že v krajine, kde sa dobre žije a nemusia odchádzať za lepším, by obyvatelia v prípade útoku boli ochotnejší bojovať a menej náchylní ujsť, okrem extrémnych prípadov, keď sa zachraňuje holý život.
V každom prípade ale pri pohľade na realitu to až tak nesedí. Veľa Ukrajincov pred vojnou nebolo spokojných, spoločnosť fungovala s problémami, ľudia chodili za prácou do zahraničia viac ako my, korupciu mali (a stále majú) vyššiu ako my (a to sa pritom nemáme čím chváliť). A predsa prvou reakciou väčšiny bojaschopných pri invázii bola obrana a nie útek, samozrejme mimo tých, čo neozbrojení utekali z priamo napadnutých oblastí. Ale keď sa dostali do bezpečia, väčšina z bojaschopných sa zastavila a prihlásila do armády, aby krajinu bránila. Iste nie všetci, aj časť bojaschopných ušla, ale napriek tomu väčšinu utečencov tvorili ženy, deti, chorí a starí. My ako spoločnosť nefungujeme veľmi dobre, ale fungujeme lepšie ako na Ukrajine, rozhodne sa nám žije lepšie ako im pred vojnou. Napriek tomu sa zdá, že väčšina bojaschopných by v prípade útoku ušla alebo sú minimálne nerozhodní, nevedia povedať. A Európa na tom podľa prieskumov nie je lepšie:
https://www.gal...-ten-years-ago/
https://www.pol...y-fight-russia/
https://spectat...country-and-why
Čiže podľa toho to vyzerá opačne: dobrá krajina pre život => nižšia ochota brániť ju, horšia krajina pre život => vyššia ochota brániť ju.
Aj keď uznávam, že na jednej strane porovnania je len jeden prípad, pretože akosi nemáme viac európskych krajín reálne bojujúcich vo vojne (chvalabohu), ktoré by sa dali porovnať. Najbližšie by asi bolo Kosovo, Arménsko, Albánsko, Gruzínsko, ktoré majú nie tak dávnu skúsenosť s vojnou. Ani o jednej z týchto krajín sa nedá povedať, že by to boli dobré miesta pre život.

Vdaka za pokojnu diskusiu, v nasich koncinach je to coraz viac vzacnejsie.
Len upravim, ze znovu to nie je take cierno-bieke. Tych dovodov - preco nakoniec zostanu alebo utecu - je mnoho. Nerozhoduje len take, ze oddanost krajine, patriotizmus.. Skor tvrda realita ci prakticke dovody. Napr. ze nemaju dostatocne prostriedky na utek. Nevidia dobre moznosti..Nie je dostatok odvahy. Lebo hoci sa to na prve pocutie nezda, niekedy neodist je menej odvazne ako odist. Dovod ostat pri rodine, blizkych, priateloch je silnejsi ako nejaky pocit patricnosti k statu.
Takze o tom by sa asi znova dalo uvazovat, aka cast tych, co ostala, ostala z patriotizmu, a aka cast len z donutenia, ze vsetko ostatne povazovali za horsiu moznost.

Tiež ma teší, že sa to ešte dá. :)
A súhlasím, že je tam viac dôvodov, ale obvykle to býva, že vysvetlenie nie je len jedno alebo druhé, ale kombinácia dôvodov.
Alebo mal možno pravdu G. Michael Hopf: "Ťažké časy robia silných ľudí. Silní ľudia robia dobré časy. Dobré časy robia slabých ľudí. A slabí ľudia robia ťažké časy."

ap ako napísal perez, dôvodov brániť či utekať je veľa a sú rôzne. podľa operačných plánov NATO nemá zmysel brániť slovensko od východu do hĺbky 150 km, čiže ostať tu a brániť proste nemá zmysel, preto odtiaľto budú ľudia utekať bez ohľadu na nič. to nemá nič spoločné s blahobytom, či nejakou ideologoiou. ukrajinci nebojujú kvôli patriotizmu, ale pretože majú historickú skúsenosť s rusom, vedia čo ich čaká ak by sa nebránili, genocída. bránia si holé životy.

platí demokracia, tí čo by nechceli žiť v poľsku by sa odstahovali alebo by ostali. teba sa niekto pýtal, či sa chceš narodiť na slovensku?

ideologia, náboženstvo, viera v niečo je v poriadku, ale mala by to byť osobná vec, resp. vec komunity, nie štátna doktrína, vynucovaná násilím. to nevyhnutne vedie k totalite.

A ja hovorím, že je dobré mať štátnu doktrínu vynucovanú násilím? Len tvrdím, že väčšina úspešných štátov má nejakú spájajúcu myšlienku, ktorá pomáha držať štát pokope. Nemusí to byť to najhlavnejšie, ale spolu s inými faktormi to prispieva k výsledku.
Čo sa týka Ukrajincov, historickú skúsenosť majú, ale o to skôr by jeden povedal, že ich to bude lákať ujsť všetkých do zahraničia, do bezpečia. A napriek tomu bojujú. Áno, bránia svoje rodiny, ale veľa z nich to berie tak, že bránia svoju vlasť, pretože ich rodiny sú v zahraničí v bezpečí. Ale oni chcú, aby sa mohli vrátiť do svojej krajiny a žiť tam v mieri.
Moje miesto narodenia je vlastne Československo. :D A nie, nikto sa ma nepýtal. Teba? Pýtal sa nás vôbec niekto, či sme sa chceli narodiť? Ani to nie. Ts, des a hrôza. :D A napriek tomu nechcem zo Slovenska odísť, aj keď by sa dalo. Ale toto je môj domov.
Zabúdaš, že okrem odchodu alebo zotrvania by obyvatelia tvojho okresu mali ešte jednu možnosť - partizánsky boj v snahe vrátiť okres späť k Slovensku. Nezmysel? Možno. Asi hej. Ale práve takéto bývajú dôvody na vznik občianskej vojny.
Inak také referendum o pripojení časti územia väčšinou ústavy štátov nepovoľujú. Referendum by muselo prebehnúť na celom území štátu. Pretože inak by sa územia štátov presúvali hore-dolu a vytváralo by to nestabilitu.
Zoberme si to z inej strany. Čo keby juh Slovenska vyhlásil referendum o pripojení k Maďarsku? A 80 % hlasov by si to odsúhlasili? Bol by si s tým ok? Časť zo zvyšných 20 % by ušla na slovenské územie a bolo by im treba pomôcť. Plus, bolo by to voči nim fér, že museli odísť? Lebo by napríklad v Maďarsku mali problém hovoriť rodnou rečou a museli by džavotať maďarsky?
Ostatne máme tu nie tak dávny príklad Krymu a časti ukrajinských východných území. Minimálne pri Kryme sa dá povedať, že aj keď nie 96 % (oficiálny výsledok), ale väčšina zrejme reálne chcela pripojenie k Rusku (také nálady tam boli dlhodobo, plus okupácia bola bez násilia). Takže je to v poriadku?
V zásade si tu nastolil večný rozpor medzi dvomi základnými právami, ako ich určuje Charta OSN - právo na sebaurčenie a právo na územnú celistvosť.

hovorím, že sa môže ale aj nemusí, záleží od stavu demokracie, takáto štátna ideologia zvrhnut na totalitu, preto sa jej treba vyhybať. mojou viziou je bezštátie, teda z mojej strany nemusí štát nič držať pokope, pretože štát neexistuje.

znova, platí demokracia, väčšina rozhoduje, ja som smer nevolil a predsa vladnu, čo s tým teraz ako urobím? môžem nesúhlasiť, môžem odísť, môžem agitovať proti nim, ale to je asi tak všetko.

prečo partizánsky boj? demokratické voľby nekončia partizánskym bojom.

maďarsko je pekný príklad ako si to predstavujem. slota chcel s tankami vyraziť na budapešť, kam by asi takáto politika viedla? Namiesto toho sme zobrali rozum do hrsti a poskytli madarom zijucim na sk dobre podmienky na život, blahobyt, a preto nemaju dôvod sa od nas odtrhnut. toto je presne to čo chcem, aby sa štat staral o take podmienky na život, ktoré ma nenutia odisť. idealne aby sa nestaral vôbec :)

samozrejme, ak si obyvatelia krymu želajú žiť v rusku, kto som aby som im bránil? ukrajinci sa mali snažiť zlepšiť život na kryme tak, aby to nechceli.

Ja ale nehovorím o štátnej ideológii v zmysle niečoho presadzovaného zhora vládou, ale myšlienky, na ktorej je konsenzus "zdola".
No neviem, čo tam mám známych (Slovákov), všetci nariekajú, akí sú miestni Maďari proorbánovskí a ako by sa najradšej k Maďarsku pripojili. Samozrejme uznávam, že je to subjektívne zistenie.
Takže Krym podľa teba patrí Rusku? Zaujímavý prístup.
V skutočnosti môžeš využiť článok 32 Ústavy SR: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
A áno, aj demokratické voľby môžu skončiť partizánskym bojom - viď Ukrajina 2014. Síce pôvodná vláda bola zvrhnutá, resp. ušla pred revolúciou, ale následne prebehli demokratické voľby prezidenta a do parlamentu. Napriek tomu prebiehal spočiatku neregulérny a neskôr regulérny boj proti novému vedeniu štátu.
V USA keď Trump prehral, skoro vyvolal povstanie a ľahko to mohlo skĺznuť do ozbrojených akcií. Našťastie sa tomu vyhli, uvidíme, čo tento rok. A pritom jedna z najstarších a najodolnejších demokracií.
Opomínaš jeden faktor - propagandu šíriacu klamstvá. Ktorá dokáže ľudí presvedčiť, že čierna je biela, demokracia je fašizmus...
Bezštátie je pekná myšlienka, ale podľa mňa číročíra utópia.